Verčimák bol vďačný za hlasy trénerov

Pocta. Jakuba Verčimáka (v dolnom rade prvý zľava) potešilo zaradenie do Jedenástky roka III. ligy.
Pocta. Jakuba Verčimáka (v dolnom rade prvý zľava) potešilo zaradenie do Jedenástky roka III. ligy. (Autor: glo)
Sportnet|18. dec 2014 o 00:00

V sedemnástom pokračovaní futbalovej ankety Jedenástka roka III. ligy sa medzi výkvetom ocitol aj Jakub Verčimák.

V sedemnástom pokračovaní futbalovej ankety Jedenástka roka III. ligy sa medzi výkvetom ocitol aj Jakub Verčimák, hráč MFK Slovan Giraltovce.

GIRALTOVCE. Benjamínkovi vo vyberanej spoločnosti (21 rokov) dalo svoj hlas šesť trénerov z klubov, čo účinkujú v tejto súťaži.

V Jedenástke roka sa ocitol po prvý raz, pričom akoby symbolicky prevzal štafetu po brankárovi Petrovi Štefánikovi a obrancovi Lukášovi Vojtovi, jeho klubových spoluhráčoch, ktorí figurovali v menoslove vlani.

„Potešilo ma, že som dostal pozvánku na vyhlásenie, bol som za to vďačný,“ reagoval mladý ofenzívny hráč.

Dal takmer polovicu gólov tímu

Zaujímalo nás, či sa Jakub Verčimák zamyslel nad tým, akými vlastnosťami zaujal kormidelníkov, ktorí mu dali svoj hlas.

„Ťažká otázka. Možno tým, že som dal skoro polovicu zo všetkých gólov nášho tímu.“

Zaznamenal síce „iba“ 5 zásahov, no Giraltovčania ich dali počas jesene len dvanásť. „Takže asi som upútal skôr výkonmi,“ pousmial sa borec, ktorý sám seba neoznačil za klasického útočníka.

„Moja primárna pozícia je na poste podhrotového hráča alebo stredového záložníka. Ja som sa dopredu dostal vlastne tak, že nebolo iné riešenie. V záverečných šiestich stretnutiach som operoval v útoku.“

Strelecky sa mu darilo približne rovnako tam aj tam, dokázal sa presadiť oboma nohami i hlavou. „Pravačka je však moja silnejšia noha.“

Vraj neodohral nejaký výnimočný zápas, ktorý by sa mu na dlhšie vryl do pamäti.

„Ku koncu minulého ročníka sme ako tím daktoré súboje zvládli v dobrom štýle, takže aj mne to vtedy išlo. Avšak na žiadne špeciálne vystúpenie v tomto roku si nespomínam.“

Na rodákov nezabudol

Tréner Slovana Vladimír Rusnák na jeho adresu riekol, že našťastie aspoň jemu to v koncovke ako-tak išlo.

„Mal by som skôr prihrávať na góly, ale tentoraz to tak vyšlo, že bolo na mne, aby som napínal siete. Jednoducho – kanonier nám chýba.“

Podpichli sme J. Verčimáka, či predpokladá svojím zaradením do Jedenástky III. ligy výraznejší záujem z iných tímov.

„Zatiaľ neviem o ničom. Jedna vec je, čo by som chcel, ale druhá to, čo je reálne. Potešilo by ma to, ale nerád odpovedám na takéto otázky, keďže na Slovensku je to tak, ako to je,“ uviedol futbalista, ktorý oblieka giraltovský dres už pár sezón.

Predtým si odchovanec tunajšieho klubu vyskúšal pôsobenie v dorasteneckých tímoch Dubnice a Michaloviec v I. lige.

„Z Giraltoviec som odchádzal ako podhrotový hráč, ale tréneri v oboch dorasteneckých celkoch ma prerábali na defenzívneho záložníka.“

V Dubnici sa uplatnil, rád na to obdobie spomína, ale v Zemplíne medzi staršími dorastencami v silnej konkurencii a v najvyššej súťaži to už všetko také hladké nebolo. Trošku sa jeho kariéra zasekla.

Aj preto z Michaloviec zamieril domov. „Hral som menej a menej a keďže tunajšie béčko bolo v tej istej súťaži ako giraltovský mančaft, tak som uprednostnil rodákov.“

Nad svojou hrou premýšľa a vie, že pre futbalistu je dôležité, aby bol mentálne silný, odolný, nepodliehal žiadnemu tlaku a náladovosti.

„Na tom treba popracovať, síce neviem ako, ale azda to príde s vekom.“

To, že sa Jakub Verčimák v kvalitnejšej konkurencii po reorganizácii súťaží nestratil, je dôkazom jeho výkonnostného rastu.

Mimochodom, tak ako celému tímu aj jemu sa vraj nehrá dobre proti michalovskému béčku alebo juniorom Tatran Prešov. Sú to dobre trénované celky s primeranou technickou výbavou a rýchlou kombináciou a tak MFK Slovan má menej času na svoje výpady a zakladanie akcií.

„Skôr oni hrajú futbal a my len čakáme. Aj preto si vážim svoje umiestnenie a bol som i trošku prekvapený. Taký je však futbal: Jeden rok je to dobré, na ďalší to také nemusí byť.“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Verčimák bol vďačný za hlasy trénerov